Reklamácia tepla je s ohľadom na hodnotu v peniazoch najvážnejšou reklamáciou. Chyba vo vyúčtovaní tepla môže predstavovať u jednotlivcov stovky, dnes už aj tisíce €. Podmienkou úspešnej reklamácia však nie je nepodložený pocit a frustrácia až hnev z vysokej ceny tepla, ale podložená reklamácia s identifikáciou nesúladu alebo rozdielu, prípadne presné označenie chyby. Pred jej podaním sa treba riadne zamyslieť a skontrolovať vyúčtovanie podľa informácií v tomto blogu.
Riešenie bude vyžadovať naštudovanie
Máme pre Vás odpovede na otázky
Máme pre Vás riešenie osobitných situácií
Reklamácia vyúčtovania tepla a jej možnosti
Pri posudzovaní reklamácia je potrebné vziať do úvahy rôzne aspekty jeho výroby a dodávky ako aj procesu merania a následného rozpočítania. Pred podaním takejto reklamácie si je potrebné dobre prezrieť vyúčtovanie a skontrolovať dostupné údaje. Aby reklamácia bola nie len uznaná, ale aj posúdená a vybavená, nepostačuje uviesť že sa vlastníkovi zdá vysoká. Vlastník musí nájsť nesúlad a poukázať na neho. Ak nemá údaje, nemožno ich pýtať formou reklamácie, ale formou žiadosti a nahliadnutie do dokumentácie domu alebo žalobným návrhom na vydanie dokumentácie, ak mu správca alebo SVB odmieta vyhovieť.
Najčastejšie impulzy na reklamáciu
Ako bolo spomenuté, cena tepla ja vysoká a každé € navyše nikoho nepoteší. Pri vzniku nedoplatku za teplo je prvým pocitom hnev a chuť okamžite namietať jeho výšku. Veď predsa nie je možné aby... a vlastník hľadá logické zdôvodnenia. Ktoré?
a) Množstvo tepla je dvojnásobne oproti obdobiu pred reguláciou. To ale možné je, lebo je vecou individuálnej spotreby a aj keď to štatisticky býva skôr naopak, nie je to výnimočný stav.
b) Sused má menšiu spotrebu ako ja a je vo väčšom byte. To ale nie je vôbec podstatné, lebo jeho kúrenie môže byť nastavené na nižšiu teplotu a teda náklad bude výrazne nižší.
c) Ako môžem toľko platiť ako vôbec nekúrim. Ak je na dome odsúhlasený pomer 60 /40 základná a spotrebná zložka, tak 60 % tepla sa prerozdeľuje podľa plochy a teda náklad bytu, ktorý nekúri, je aj tak vysoký.
Podrobnejšie, nie len uvedené príklady, principiálne vysvetľujú túto problematiku nasledovné fakty.
Výroba tepla
Majoritnou výrobou tepla je napojenie objektu na tzv. CZT, teda centrálny zdroj tepla. Je ním zvyčajne kotolňa alebo výmenníková stanica výrobcu tepla, ktorý teplo vyrába a dodáva na základe licencie URSO. Menej používanou, ale nie neobvyklou, je výroba tepla vo vlastnej objektovej kotolni. Najmenej používaným spôsobom je výroba vlastným zariadením priamo v priestore resp. výlučne len pre konkrétny priestor.
Preverenie nákladov za objekt - CZT
Pri CZT (centralizovaný zdroj tepla teda napríklad sídlisková kotolňa alebo výmenička) je výrobcom tepla vystavená vyúčtovacia faktúra či za jednotlivé mesiace, alebo za celý rok ako tzv. 13. zúčtovacia. V oboch prípadoch je však rozhodný súčet jednotlivých faktúr alebo stav zúčtovacej faktúry, pričom preveriť je potrebné celkovú fakturovanú sumu a celkové fakturované teplo v kWh. Z týchto údajov sa totiž vychádza v nákladoch na celý dom a sú podľa dohodnutého kľúča prerozdeľované, vyúčtované, jednotlivým priestorom. Údaje sa musia zhodovať s údajmi vo vyúčtovaní a sú jeho povinnou súčasťou. Pri CZT je ešte vhodné sledovať tzv. fixnú a variabilnú zložku nákladov. Fixnou zložkou je vlastne objednané množstvo tepla. Pri jeho objednávke platí, že množstvo tepla na nasledujúcu sezónu sa objednáva v množstve spotreby spred dvoch rokov. Len pri významnej zmene pomerov správca alebo SVB môže požiadať o iný objem objednaného tepla. Za nespotrebované objednané teplo sa vždy platí plná čiastka, preto pri výkyvoch zimných období a miery, do akej je zima „studená“ sa niekedy stane, že sa objedná viac tepla ako sa spotrebuje. Variabilná zložka predstavuje skutočne minuté množstvo tepla, ktoré je merané na „päte“ objektu. Údaj z merača slúži na fakturáciu a preto musí sedieť s údajom na faktúre, merače si ho pamätajú spravidla 3 roky.
Preverenie nákladov za objekt - vlastná kotolňa
Pri vlastnej kotolni je základným rozdielom medzi kotolňou a CZT, že dom neodoberá hotové teplo, ale zemný plyn, z ktorého si teplo vyrába. V máloktorej kotolni je merač celkovo vyrobeného tepla a správcovia alebo SVB pri rozpočítavaní vychádzajú z údaja tzv. merného tepla. Aj dodávatelia plynu ho už fakturujú nie v m3, ale v kWh a teda v objeme merného tepla. Novšie plynomery tento údaj obsahujú priamo, na tie staršie existujú tzv. prepočítavače. Merné teplo závisí od druhu plynu a od aktuálnej teploty vonku.
Pravidlá rozpočítavania tepla - CZT
Všeobecne pre rozpočítavanie nákladov na teplo, a je jedno o aký zdroj ide a či sa teplo použije na vykurovanie alebo ohrev TÚV platí vyhláška 240/2016 Z.z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla. Pri rozpočítavaní nákladov sa teplo pripravené pre odberateľa delí na základnú a spotrebnú zložku. Kde nie je inštalované meranie spotreby tepla priamo v priestore alebo na vykurovacích telesách, je hodnota základnej zložky 100% z celkového nákladu na teplo a rozpočítava sa na plochu priestoru alebo na jeho objem, ak priestory v dome nemajú rovnakú výšku. V takomto prípade je možné vlastne preveriť len správnosť plochy priestoru pre účely rozpočítavania tepla. Každá zložka dodaného tepla, teda aj tá fixná a aj tá variabilná sa na základnú a spotrebnú delí zvlášť, teda konečný odberateľ ma vyúčtované :
a) Fixnú základnú
b) Fixnú spotrebnú
c) Variabilnú základnú
d) Variabilnú spotrebnú
Ak meranie zriadené je, pomer základne a spotrebnej zložky sa riadi ustanoveniami spomenutej vyhlášky a je buď v pomere 60 / 40 základná / spotrebná zložka, alebo inom pomere ak existuje o tom právoplatné rozhodnutie vlastníkov.
Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá na meranie tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.
Pre prípad reklamácie je teda nutné preveriť podľa akého pomeru sa náklady rozpočítavajú a či taký pomer bol schválený. Samozrejme do hry ešte môžu vstúpiť koeficienty, ale tie sú spomenuté pri vyúčtovaní meranej spotreby v priestore.
Pravidlá rozpočítavania tepla - vlastná kotolňa
Podstatou rozpočítavania tepla je rozdeliť teplo na akési spoločné teplo, ktoré tu je pre každého bez ohľadu na to či kúriť chce, ktoré dostáva o.i. aj tepelným prestupom zo susedných priestorov, a teplo, ktoré cielene spotrebúva. Pri vlastnej kotolni sa však teplo neobjednáva a preto úplne odpadá delenie spotrebovaného plynu na fixnú a variabilnú zložku, ostatné princípy sú rovnaké ako pri CZT.
Ako je to s teplou vodou?
Pri príprave TÚV sa podľa spomenutej vyhlášky delí základná a spotrebná zložka v pomere 20 / 80 % a nie je možné ani dohodou vlastníkov rozdeliť ju inak. Ak v domovej kotolni nie je merač tepla na teplo spotrebované pre výrobu TÚV, aplikuje sa na zistenie nákladov teoretický výpočet podľa § 4 ods. 4 predmetnej vyhlášky, podľa ktorého Ak nie sú v miestach prípravy teplej úžitkovej vody nainštalované určené meradlá na meranie množstva tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, množstvo tepla na prípravu teplej úžitkovej vody sa vypočíta z nameranej spotreby teplej úžitkovej vody a mernej spotreby na jej výrobu, ktorá je určená hodnotou 75 kWh/m3. Ak nie je k dispozícii údaj o spotrebe m3 teplej vody, tento sa určí náhradným spôsobom podľa tzv. smerných čísel spotreby vody.
Merače tepla pred bytmi
Ak sú priestory osadené meračmi tepla, tieto prístroje priamo ukazujú spotrebu v kWh a stav si pamätajú za posledných 13 mesiacov až 3 roky podľa typu prístroja. Tento stav je dôležitý pre kontrolu, či bolo priestoru vyúčtované spotrebované množstvo tepla alebo nie. Chybný odpočet alebo aj vadný merač sú najčastejšou príčinou reklamovaného tepla.
PRVN
Pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov sa na rozpočítavanie vlastne používa podobne ako merač tepla, avšak sám o sebe neukazuje spotrebu v merných jednotkách, ale len v akýchsi imaginárnych číslach, ktoré je pre získanie spotreby ešte nutné prepočítať s ohľadom na výkon vykurovacieho telesa ( tzv. Kc koeficient ) a samozrejme na koeficient polohy miestnosti alebo priestoru podľa toho či a v akom rozsahu sú koeficienty schválené pre použitie. Tieto zariadenia si pamätajú len posledný rok alebo len posledný rok je bežne dostupný vizuálne vlastníkovi. Orientovať sa v prepočte nie je jednoduché, ale pri troche snahy je zvládnuteľné. Na samostatnom tlačive je každý výpočet k dispozícii a dôležitou hodnotou je potom celkový počet jednotiek alebo dielikov pre určenie pomeru nákladov na teple.
Vzorec
Vždy platí, že vo vyúčtovaní musia byť nasledovné hodnoty :
a) Náklad v € na celý dom
b) Náklad v merných jednotkách teda v kWh alebo v počte dielikov na celý dom
c) Počet merných jednotiek priestoru, ktorými sa podieľa na celkovom náklade
Potom už platí, že náklad vlastníka je (a/b)*c, teda hodnota mernej jednotky násobená ich množstvom za priestor.
Záverom je nutné dodať, že ak výpočet matematicky sedí, chyba môže byť jedine
a) v zle fakturovanej alebo zaúčtovanej celkovej spotrebe domu,
b) alebo v zlom odpočte meračov alebo vadnom merači,
c) alebo v zle použitých pravidlách rozpočítavania,
d) alebo v ich kombinácii.
AUTOR
