Zrejme každý vlastník sa už na schôdzi stretol s tým, že niekto sa zdržal hlasovania. Je tento stav zákonný, normálny a želaný? Ide o prežitok alebo akceptovateľný prístup vlastníkov k hlasovaciemu právu? Aké sú dôsledky zdržania sa hlasovania?
Riešenie bude vyžadovať naštudovanie
Máme pre Vás odpovede na otázky
Právo hlasovať vyplýva pre osoby z rôznych úprav práv a povinností, ktoré sú definované v právnych predpisoch, upravujúcich konkrétnu problematiku a oblasť práva. Pri vlastníctve bytov a nebytových priestorov v bytových domoch je právo hlasovať o veciach týkajúcich sa správy domu jedným zo základných práv vlastníka. !14 ods. 1 zákona o bytoch však hovorí nasledovné :
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.
Podľa tohto ustanovenia je hlasovanie vlastníka zároveň právom, ale aj povinnosťou. Problém tohto ustanovenia je vo vymožiteľnosti tejto povinnosti, nakoľko právny predpis s jej porušením nespája žiadne sankcie alebo iné právne účinky, ktoré by vlastníka donucovali hlasovať vždy a za každých okolností. To sa netýka iných právnych účinkov, ktoré sú rozobraté nižšie. V ideálnom prípade by na schôdzi vlastníkov bola 100 %-ná účasť a každý zo zúčastnených by hlasoval za alebo proti návrhu. Prax je však taká, že účasť na schôdzach často len sporadicky dosahuje aspoň nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Je zrejmé, že ak sa niekto na schôdzi nezúčastní, nebudeme ho za to odsudzovať a chápeme to ako niečo, k čomu ho nemožno nútiť. Nakoniec aj Ústava SR hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ zákon neprikazuje účasť na schôdzi, nie je možné logicky odvodzovať ani povinnosť hlasovať a naopak, z povinnosti zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať nemožno odvodiť povinnosť zúčastniť sa schôdze. Ak by sme aj pripustili, že taká povinnosť tu je, nie je nijako vynútiteľná.
Ako naložiť s inštitútom zdržania sa hlasovania
Ak niekto odmietne hlasovať, nemožno vyhlásiť že je to rovnaký prípad ako by hlasoval proti. Inštitút zdržania sa v hlasovaní je celkom bežný vo všetkých oblastiach života. Je bežný nielen v spoluvlastníckych vzťahoch, ale aj v oblasti štátnej správy, územnej samosprávy a v neposlednom rade v hlasovaniach Slovenskej národnej rady a vlády. Dôvodov na zdržanie sa hlasovania v prostredí bytových domov je viacero. Najčastejšími sú:
- osobné dôvody bez bližšieho vysvetlenia,
- hlasovanie o osobe, ktorá sa zdržala, napríklad ustanovenie do funkcie,
- hlasovanie o osobe, ku ktorej má ten, kto sa zdržal, osobitný vzťah,
- nesúhlas so znením otázky najmä čo do obsahu,
- obava rozhodnúť v dôležitej veci,
- informačná núdza pre dostatočné vyhodnotenie otázky.
Z uvedených dôvodov je ľudsky pochopiteľné, že zdržanie sa hlasovania nie je vždy prejavom ignorancie k povinnosti vlastníka pri správe spoločných vecí, ale často aj pochopiteľné subjektívne dôvody. Občas sa na schôdzach možno stretnúť s názormi, že zdržanie sa hlasovania je protiprávne a účasť takého vlastníka na schôdzi je úplne zbytočná. S protiprávnosťou možno čiastočne súhlasiť, nakoľko sa stotožňujeme s názorom, že hlasovanie je povinnosťou vlastníka a to aj napriek tomu, že nie je vynútiteľná. Skôr by sme však slovo protiprávnosť mali nahradiť spojením konanie v rozpore s povinnosťami. O zbytočnosti si však netrúfame hovoriť, nakoľko vlastník môže byť aktívnym a konštruktívnym a zdrží sa len k niektorej otázke a z dôvodov, ktoré sú alebo môžu byť pochopiteľné. Navyše je niekedy vhodné, ak sa notorický popierač a vlastník, ktorý je vždy proti všetkému, hlasovania zdrží. Prečo? Lebo tým stráca status prehlasovaného vlastníka v danej veci.
Strata statusu prehlasovaného vlastníka
Na získanie statusu prehlasovaného vlastníka je potrebné, aby sa vlastník hlasovania nielen zúčastnil, ale za alebo proti návrhu aj hlasoval. V praxi sa vlastníci s tými, ktorí sa hlasovania zdržali, vysporiadajú tak, že v zápisnici uvedú ich počet. To je však nielen nesprávne a zbytočné, ale aj nedostatočné. Otázka kto sa hlasovania zdržal je absolútne namieste, avšak jej účelom nie je zapísať ich počet, ale menovite ich do zápisnice uviesť. Takýto zápis je potom dostatočným dokladom namietať a najmä preukázať v prípade sporu aktívnu legitimáciu takého to vlastníka resp. jej nedostatok. Svoje tvrdenie opierame o rozhodnutie Krajského súd Košice Spisová značka: 9Co/382/2019 vo veci prípadu, kedy súd rozhodol, že žalobca ako vlastník, ktorý sa nezúčastnil písomného hlasovania resp. zúčastnil sa hlasovania ale zdržal sa hlasovania, výsledok ktorého však napáda žalobou na súde, nie je prehlasovaným vlastníkom, a preto v zmysle zmienenej relevantnej hmotnoprávnej úpravy nie je oprávnený domáhať sa, aby vo veci rozhodol súd. Týmto rozhodnutím zároveň považujeme polemiky o tom, kto je a kto nie je prehlasovaným vlastník za prekonané.
Počet celkového množstva hlasov
Na schôdzi vlastníkov vlastníci rozhodujú v prípadoch, kde nie je určené vyššie kvórum, nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných na schôdzi. To znamená, že do súčtu prítomných hlasov sa započítavajú aj hlasy vlastníkov, ktorí sa hlasovania zdržali a teda nehlasovali. Nie je potrebné polemizovať, či sa taký hlas ráta ako hlas proti, dôležité je, či sa z celkového súčtu prítomných hlasov dosiahne nadpolovičná väčšina z prítomných hlasov alebo nie. Je to vlastne rovnaký princíp, kedy sa pri potrebe vyššieho kvóra počíta z celkového počtu hlasov všetkých vlastníkov, teda aj tých, ktorí na schôdzi nie sú prítomní.
AUTOR
